Je naozaj zvláštne, že o tomto netvorovi uväznenom v ľudskom tele sa hovorí tak málo. Činy, ktoré Ilse Kochová napáchala v koncentračnom tábore Buchenwald, sú totiž také ohavné, že svojou krutosťou pokojne dobiehajú aj zverstvá nacistického “anjela smrti”, neslávne slávneho Josefa Mengeleho.
O ženských nacistkách z obdobia holokaustu je počuť naozaj málo. Isté však je, že zo všetkých bola Ilse tou najhoršou. Pôsobila ako strážkyňa v koncentračnom tábore v nemeckom Buchenwalde, kde si vďaka svojej neľudskej krutosti získala prezývku “beštia Buchenwaldu”.
Ešte predtým, v 30. rokoch 20. storočia, pracovala Ilse ako účtovníčka. Potom však vstúpila do nacistickej strany, kde sa spoznala s mužom menom Karl-Otto Koch. Bol to mimoriadne krutý človek, o ktorom bolo všeobecne známe, že je posadnutým sadistom. Práve preto ho nacisti s obľubou obsadzovali do rôznych koncentračných táborov.
Namiesto toho, aby krutosť Karla-Otta Ilse odradila, ostala ním úplne očarená a zamilovala sa doňho. Karl-Otto jej lásku opätoval a dvojica sa v roku 1936 zosobášila. O rok nato sa stal Karl-Otto veliteľom koncentračného tábora v Buchenwalde, ktorý bol jedným z najväčších táborov nielen na väznenie Židov, ale aj na ich vyhladzovanie.
Ilse samozrejme príležitosť rada využila a do Buchenwaldu odišla so svojím krutým manželom. Netrvalo dlho, kým sa o nej začalo hovoriť, že je ešte viac krutá, než on. Dnes už vieme, že to bola pravda, no nielen to – o Ilse Kochovej sa totiž dodnes hovorí ako o jednej z najhorších, najkrutejších a najsadistickejších žien v histórii ľudstva.
Prečo? Tu je hneď niekoľko odpovedí.
Zbierala kúsky potetovanej kože
O Ilse je známe, že bola posadnutá vyhľadávaním potetovaných väzňov. S obľubou jazdila po koncentračnom tábore na koni a keď na niekom zbadala výraznejšie tetovanie, ktoré sa jej zapáčilo, väzňa odchytila a poslala ho na istú smrť. Predtým, ako bol zabitý a spálený, mu však vyrezala tú časť kože, kde mal tetovanie umiestnené. Tieto kúsky ľudskej kože nazývala svojimi trofejami.
Vyžívala sa v utrpení ľudí
“Preslávila” sa aj tým, že sa vyslovene vyžívala ako vo fyzickom, tak aj v psychickom týraní väzňov. Nechýbala takmer pri žiadnom vyhladzovaní a jej zlovestný, beštiálny smiech plný radosti bol vždy znakom toho, že sa niekde deje niečo mimoriadne kruté. Väzni, ktorým sa podarilo prežiť sa dokonca zhodli v tom, že najväčšiu radosť jej robilo vždy týranie, kruté bitie a vyhladzovanie malých detí. Najšťastnejšia bola údajne vtedy, keď do plynovej komory vchádzali práve deti.
Doma skladovala výrobky z ľudskej kože
Jednou z úchyliek Ilse nebolo len zbieranie kúskov kože s tetovaním, ale aj zbieranie predmetov vyrobených z ľudskej kože. Z nej mala vyrobené obaly na knihy, rukavice i tienidlá na lampy. Najviac hrdá však bola podľa výpovedí mnohých ľudí na svoju kabelku, ktorá bola celá vyrobená z kúskov koží mŕtvych Židov.
Slabosť mala aj na zbieranie ľudských orgánov
Ak ste si mysleli, že sa uspokojila so zbieraním ľudskej kože, ste na omyle. Príbytok manželov Kochových totiž pripomínal skladisko ľudských orgánov. Tí najkrutejší nacisti mali totiž zvrátenú zábavu vo vytváraní dekorácií z orgánov mŕtvych Židov. Tie sa uložili do špeciálnej sklenej nádoby a naložili sa špeciálnym roztokom. Príbytky viacerých nacistov i Ilse Kochovej tak zdobili pľúca, mozgy, srdcia či pečene mŕtvych Židov.
Nútenie väzňov k sexuálnym aktom
O beštii Buchenwaldu je známa aj ďalšia nelichotivá vec. Rada si obliekala minisukne a priliehavé svetre a v takomto vyzývavom oblečení sa následne premávala pred vyhladovanými a mučenými Židmi. Rada ich v takomto oblečení pozorovala, keď vykonávali fyzicky vyčerpávajúce aktivity. Vraj sa pritom rada správala mimoriadne afektovane, ako nejaká filmová hviezda. Potom, pre svoju vlastnú zábavu, si zvykla vybrať niekoľkých väzňov a pod hrozbou smrti ich nútila, aby sa navzájom uspokojovali alebo aby spolu mali pohlavný styk.
Ilse mala v Buchenwalde povesť nymfomanky
A nebolo to náhodou. Dnes už totiž vieme, že s Karl-Ottom mali akési zvláštne, “otvorené” manželstvo. Je totiž známe, že mala sexuálny pomer s mnohými veliteľmi, dôstojníkmi či strážcami. V domácnosti, v ktorej s Karl-Ottom žila (príbytok týčiaci sa nad koncentračným táborom), sa dokonca usporadúvali hromadné orgie, pri ktorých bol prítomný aj jej manžel. Predpokladá sa, že toľkú neveru jej toleroval len preto, aby sa týchto orgií mohol zúčastňovať aj on – nakoľko bol homosexuál. Túto teóriu podporuje aj skutočnosť, že Karl-Otto trpel syfilisom, zatiaľčo Ilse ho nemala nikdy.
Koniec manželov Kochových
Ako sa hovorí, každé zlo bude raz potrestané. Trest sa tak nevyhol ani Ilse a Karl-Ottovi. Aj príbeh ich potrestania je však viac než bizarný.
Ako prvý si trest odpykal Karl-Otto. Nacisti totiž zistili, že spreneveril obrovské množstvo peňazí. Išlo však o peniaze, ktoré Ilse odobrala všetkým uväzneným Židom a postavila si za ne obrovský súkromný jazdecký štadión pre svoje kone. Jej sa však nejakým spôsobom podaril spod obvinení vykrútiť a dovolila, aby si všetko odpykal jej manžel. Dotknutí nacisti ho v roku 1943 odsúdili na smrť a následne bol popravený.
Ilse bola za svoje ohavné zločiny súdená až po ukončení vojny. V roku 1947 proti nej došlo na súd svedčiť viacero zajatcov, ktorým sa podarilo prežiť. Vojenskému súdu rozpovedali príbehy o odoberaní kože, sexuálnom zneužívaní i krutom mučení. To samozrejme stačilo na to, aby bola odsúdená na doživotie.
Po nie dlhom období strávenom vo väzení však Ilse vytiahla eso z rukáva a žiadala o prepustenie. Dôvodom bolo šokujúce oznámenie o jej tehotenstve. Do dnešného dňa sa nevie, kto bol otcom tohto dieťaťa – do úvahy prichádzali jedine väzenský doktor, niekto z dozorcov alebo niekto z väzňov. Každá z možností je však mimoriadne bizarná. To však súdy neobmäkčilo a Ilse bola nútená vychovávať svoje záhadou opradené dieťa vo väzení.
Koniec tejto beštiálnej, narušenej ženy je taktiež zvláštny. Vlastne, možno ani nie – len sa jej vrátilo, čo si zaslúžila. Ilse sa totiž úplne zbláznila. Začala odpadávať a často bývala znepokojená. Neskôr sa priznala, že do cely ju chodia navštevovať zajatci, ktorých psychicky i fyzicky mučila a týrala. Teraz vraj mučia oni ju. Tieto jej halucinácie museli byť natoľko neznesiteľné, že im v roku 1967 ako 60-ročná podľahla a rozhodla sa spáchať samovraždu. Dozorcovia ju našli v jej cele obesenú na plachte zo svojej postele. Pre činy, ktoré napáchala, bola pochovaná v tajnosti. Jej telo bolo uložené do neoznačeného hrobu, dodnes však nik nevie, na ktorom z vojenských cintorínov.
Po tomto všetkom vás už asi neprekvapuje, prečo je Ilse Kochová označovaná ako najkrutejšia žena histórie.
Zdroj: 1