Limitované platby v hotovosti by spolu s povinnosťou ohlasovania peňažnej hotovosti a ďalšími opatreniami proti praniu peňazí mali ochromiť fungovanie teroristických sietí a obmedziť ďalšiu trestnú činnosť. Zároveň by sa zjednodušil priebeh ďalších vyšetrovaní, vďaka ktorým by sa dali sledovať finančné operácie v rámci teroristickej činnosti. (FOTO: PIXABAY)
Absurdné opatrenie
To by potom podľa niektorých expertov, medzi ktorých patrí napríklad Petr Robejšek, mohlo v konečnom dôsledku viesť k úplnému zrušeniu hotovostných platieb. Podľa analytikov si treba uvedomiť, že prenesením celého svojho finančného života do banky nad ním človek stráca plnú kontrolu.
Stačí omyl exekútora alebo podozrenie z trestnej činnosti a hneď padne do existenčných problémov bez ohľadu na svoj príjem a finančné rezervy, pretože zablokovať bankový účet možno počas niekoľkých sekúnd. Kým hotovosť predstavuje okamžitý a konečný transfer hodnoty medzi dvoma stranami, elektronické platby, naopak, vykonáva tretia strana – sprostredkovateľ, ktorého kreditné riziko musí klient akceptovať a platiť mu odmenu.
KEBY ĽUDIA NEMOHLI POUŽÍVAŤ PAPIEROVÉ PENIAZE, CENTRÁLNE BANKY BY ZÍSKALI ABSOLÚTNU KONTROLU NAD ICH FINANČNÝMI PROSTRIEDKAMI.
Ekonóm Pavel Kohout považuje obmedzovanie platieb v hotovosti za zlé opatrenie, zamerané proti bežným spotrebiteľom. Zástancom chystaného obmedzovania hotovostných platieb nie je ani analytik a odborník na bankovníctvo Patrik Nacher. Podľa neho je absurdné, aby štát, vydávajúci peniaze, ich zároveň zakazoval používať, rovnako ako nútiť niekoho, aby si zakladal účet v banke.
„Sú situácie, keď človek chce použiť hotovosť. Alebo sú ľudia, ktorí nemajú dôveru k bezhotovostným platbám. Keď máte hotovosť, zodpovedáte si za ňu sami. V momente, keď operujete bezhotovostne, ste tým systémom nútení otvoriť si niekde účet, mať platobnú kartu. V podstate nám ten zákon hovorí, že musíme nakupovať službu od nejakého komerčného subjektu. A to sa mi tiež nepáči,“ priznáva Patrik Nacher.
Rukojemníci štátu
„Veľa ľudí z rôznych dôvodov preferuje hotovosť. Obmedzenie hotovosti alebo jej úplný zákaz by mohli viesť k tomu, že človek by sa stal rukojemníkom štátu. Ak by sme mali nejaké úspory, štát by ich mohol úplne beztrestne znehodnotiť, prípadne zaviesť daň z úspor,“ trvá na svojom ekonóm Pavel Kohout.
Je dobré mať na pamäti aj riziká, na ktoré upozorňuje ekonóm Juraj Karpiš, hlasný zástanca hotovostných platieb. „Ak sú všetky vaše platby elektronické, potom o vašom finančnom živote existujú dáta, ktoré môžu zneužiť kriminálnici, štát alebo ich kombinácia.
Z VÁŠHO BANKOVÉHO ÚČTU SA TIEŽ BUDE DAŤ VYČÍTAŤ, KADIAĽ SA POHYBUJETE, KEDY A KAM CHODÍTE NA DOVOLENKU ALEBO AKÚ KOZMETIKU KUPUJETE.
Keď nie je hotovosť, je tiež výrazne ľahšie zdaniť v ekonomike čokoľvek, čo sa pohne. Realizovateľným sa stáva aj exotický návrh, ktorý sa objavil aj na Slovensku: zdaniť každú elektronickú finančnú operáciu, teda výber z bankomatu, ale aj pripísanie výplaty či zaplatenie jogurtu. Takáto daň sa síce maskuje nízkou sadzbou, no na ekonomiku má deštruktívnejšie dosahy ako priame či nepriame dane. Pre to všetko je hotovosť hodná ochrany,“ zdôvodňuje Juraj Karpiš.
Zdroj:1