Sedím v obľúbenej cukrárni, pijem kávu a cez sklo pozorujem dve staršie dámy na chodníku, ktoré si na tvár dávajú rúška a vchádzajú dovnútra. Usadia sa pri susednom stole a rúška miznú v kabelkách. Objednajú si kávu, jedia zákusky, rozprávajú sa. Po zaplatení účtu si na cestu ku dverám nasadzujú na tvár rúška. Po opustení kaviarne, rúška skladajú. Obdobnú situáciu som pred časom videla po zotmení na samote, tri kilometre od najbližšej dediny. Manželia opúšťali prázdnu letnú terasu pizzerie. Nikde ani živej duše. Vstali od stola, nasadili rúška, vyšli päť krokov na ulicu, parkovali oproti vchodu. Prešli cestu, nastúpili do auta, rúška schovali do tašky a spokojní odišli domov. (Foto: Pixabay)
Také nelogické konanie ma neprestáva udivovať. Ľudia si zvykli na pravidlá, nech sú akékoľvek a ochotne a radi ich plnia. Mladí ľudia si kupujú rúška s cool sloganmi, dievčatá si ich farebne ladia k oblečeniu, zdobia flitrami a výšivkami. V ponuke obchodných domov možno vidieť rôzne kombinácie pre ženy a deti: šaty + rúško, sukňa + blúzka + rúško. Videli sme koncert Českej filharmónie, na ktorom hudobníci vystúpili s čiernymi rúškami, niektoré mali otvor pre dychové nástroje. Bizarné bolo, že vlastné rúška mali aj samotné hudobné nástroje, napríklad flauta a lesný roh.
Koronavírus je inteligentný vírus. Nemali by sme ho podceňovať. Pozná čas aj vzdialenosti. Nemôže nás napadnúť pri konzumácii jedál. Taktne obchádza reštaurácie. Taktiež sme chránení na preplnených slovenských kúpaliskách. Nebezpečenstvo číha pri mori. Pri podujatiach v interiéri vírus čaká do 23. hodiny za dverami až potom vbehne dnu. To však neplatí pri svadbách. Vtedy tolerantne čaká vonku. Na základných školách rozlišuje medzi žiakmi štvrtého a piateho ročníka. Počíta ľudí na štadióne. Do 1000 ľudí môžete byť pokojní, po prekročení tohto počtu, hrozí nákaza.
Konzílium odborníkov rozhodlo, že žiaci druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci budú musieť povinne nosiť rúška aj v triedach počas vyučovacích hodín prvé dva týždne školského roka. Bude veľmi ťažké vysvetliť, hlavne vnímavejším deťom, také absurdné nariadenie. Cesta do školy sa stane skutočným dobrodružstvom. Školáci odídu z domu na zastávku autobusu bez rúška. Počas jazdy v autobuse rúško musia mať. Keď vystúpia z autobusu, rúško vložia do vrecka. Pred školou, pokiaľ ho nestratili, rúško zase nasadia a vojdú do triedy. Po uplynutí dvoch týždňov bude postup nasledovný:
Odchádzam z domu, idem na autobus – rúško nemám.
V autobuse – rúško mám.
Od autobusu do školy – rúško nemám.
Od brány školy do učebne – rúško mám.
V učebni – rúško nemám.
Po ceste z učebne do jedálne – rúško mám.
Na obede – rúško nemám.
Z obeda do učebne – rúško mám.
V učebni – rúško nemám.
Z učebne po bránu školy – rúško mám.
Po ceste na autobus – nemám.
V autobuse – mám.
Od zastávky autobusu domov – nemám.
Podstatné je nekontaminovať rúško rukami! Nenosiť ho v medzičasoch pokrčené po vreckách a v taške zababrané od desiaty. Hygiena nadovšetko!
Ako sa dezinfikuje rúško, aby bolo ochránené pred „smrteľným“ vírusom? Nie je nutné hľadať zberný kontajner na nebezpečný odpad. Stačí rúško preprať v horúcej vode s mydlom a používať ďalej.
V Českej televízii Nova sa objavila správa, že za nenosenie rúška bude žiakovi hroziť poznámka, za viacnásobné porušenie znížená známka zo správania. Máme sa na čo tešiť.
Zdroj: 1