Francúzska národná akadémia medicíny (Académie nationale de médecine) publikovala nový výskum, ktorý ukazuje, že PCR testy na koronavírus (COVID-19) „nie sú bez rizika a mohli by viesť k infekcii meningitídy (zápalu mozgových blán)“. (Foto: Pixabay)
Znepokojivé zistenia boli publikované len niekoľko dní predtým, ako bolo určené, že vo francúzskych lekárňach musia byť k dispozícii samotestovacie súpravy.
Môže byť testovanie na COVID-19 výtermi z nosohltana nebezpečné?
Podľa výskumníkov narastá počet údajov, ktoré naznačujú, že testovanie PCR je riskantné a mohlo by viesť ku „komplikáciám“, z ktorých niektoré sú vážne.
Pre väčšinu ľudí sú komplikácie „mierne“ a sú to veci ako „nepohoda, bolesť či krvácanie“, prezrádza štúdia. U iných výter z nosa prepichuje či inak porušuje prednú časť lebečnej spodiny, poškodzujúc dôležité membrány a potenciálne vnášajúc infekciu.
Početné štúdie uvádzané Akadémiou dokumentujú rôzne prípady „meningitídy z dôvodu úniku cerebrospinálnej tekutiny po testovaní na ochorenie COVID-19 výterom z nosohltana.“
„Nazofaryngeálny výter sa vykonáva bavlneným tampónom na dlhej, tenkej špajdli, zavádzanej vysoko nahor do nosnej dutiny, často následne oboma nosnými dierkami a zakaždým rýchlym otáčaním, aby sa získala vzorka buniek a hlienu pre analýzu na koronavírus, využívajúc veľmi kontroverzný PCR test, alebo aby sa použil na antigénový test,“ vysvetľuje stránka LifeSiteNews.
Také testy sú nesmierne bežné a niekedy sa vykonávajú „v nevhodných podmienkach“, varujú výskumníci. Z tohto dôvodu by sa mali mať ľudia pred testovaním na pozore, najmä opakovaným, pokiaľ nie je absolútne nevyhnutné.
„Je dôležité pripomínať si, že treba robiť bezpečnostné opatrenia a že riziká naozaj existujú,“ varuje štúdia.
Miera úmrtí a trvalé následky menigitídy
A aké následky môže mať pre človeka ochorenie na meningitídu?
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je miera úmrtí, teda smrtnosť na neliečenú bakteriálnu meningitídu až 50% (zdroj). Ak sa začne s liečbou okamžite, teda do 24 až 48 hodín, stále zomiera 5 až 10% pacientov.
Ďalej, trvalé následky v podobe poškodenia mozgu, straty sluchu a problémov s učením máva 10 až 20% preživších pacientov.
Tak a teraz si to porovnajte s rizikom úmrtia na koronavírus, ktoré samotná WHO udáva, že je zhruba 0,26%.
Na Slovensku (pravdepodobne kvôli zlej zdravotnej starostlivosti a úbohému stavu našich nemocníc) je smrtnosť na COVID-19 okolo 1,5%. Stále je to však výrazne menej ako 50% pri neliečenej a 5 až 10% pri včasne liečenej meningitíde.
No povedzte, stojí to riziko neustáleho špárania sa v nose za to? Pri vynucovanom plošnom testovaní by sme kľudne mohli tvrdiť, že sa vláda a úrady dopúšťajú trestného činu verejného ohrozenia. Kedy za to ponesú zodpovednosť?
Pri testovaní na koronavírus môže dôjsť k prepichnutiu membrány
Každý člen zdravotníckeho personálu, ktorý vykonáva výtery z nosa, by mal spraviť všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia a absolvovať príslušný výcvik na minimalizáciu rizika, že spôsobí poranenie mozgu a možnú infekciu.
Výskumníci hovoria, že pri vykonávaní PCR (alebo antigénového) testu je veľmi dôležité sledovať všetky potrebné „technické podmienky“.
K protokolom, odporúčaným Akadémiou pre zníženie rizika testovania, patrí posúdenie zdravotnej histórie pacientov z hľadiska úrazov či chirurgických zákrokov v oblasti ORL, ktoré mohli zmeniť anatómiu ich nosových či prínosových dutín.
Dôležité tiež je, aby testovaní ľudia pri realizácii výteru príliš nezakláňali hlavu.
Pri testovaní by tiež, podľa výskumníkov, mali zotrvať v prirodzenej polohe, kedy je brada „súbežne“ s podlahou. Výtery by sa mali zavádzať „horizontálne, sledujúc dno nosnej dutiny a za žiadnych okolností by sa nemali vychýliť nahor, v smere lebečnej spodiny.“
Obzvlášť náchylné na poškodenie výtermi PCR sa javia byť deti, u ktorých môže ľahko dôjsť k prepichnutiu jemných membrán v zadnej časti nosnej dutiny.
Mimochodom, test PCR dokonca ani nie je spoľahlivou metódou zistenia infekcie koronavírusom, keďže je známy vytváraním falošne pozitívnych výsledkov. Spoľahlivosť antigénového testu je ešte nižšia.
„Samovýter môže viesť k falošne negatívnym výsledkom, keď je výterová špajdľa zavádzaná príliš bojazlivo a povrchne, no môže sa stať aj nebezpečným, keď sa zavedie príliš hlboko a je orientovaná nesprávnym smerom,“ vysvetľuje ďalej štúdia.
Aby bolo jasné, samovýtery sa líšia od výterov, ktoré bežne používajú zdravotnícki profesionáli. Sú kratšie, širšie a „menej nepríjemné“, lebo ich treba vsunúť do nosnej dutiny iba do hĺbky dvoch až štyroch centimetrov.
Niektoré samovýterové testy tiež obsahujú „golierik“, ktorý ukazuje, do akej hĺbky by sa mali vsunúť do nosnej dutiny.
Namiesto potreby použitia špeciálneho laboratórneho vybavenia na vyhodnotenie, zistia samovýterové testy „pozitívny“ alebo „negatívny“ výsledok do niekoľkých minút.
„Je celkom zrejmé, že ak sú na zabránenie šírenia infekcie nevyhnutné rúška (na niektorých miestach dokonca aj vonku), potom by sa vírus mal nevyhnutne nachádzať v slinách,“ poukázal jeden z komentujúcich na LifeSiteNews na nezmyselnosť výterov z nosa.
Zdroj: 1