Rúška sa stali nielen politickým nástrojom, ale doslova dogmou a náboženským talizmanom. Keď udrela pandémia COVID-19, vlády spanikárili a vyvolali enormný strach. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) momentálne odhaduje mieru prežitia ochorenia COVID-19 na 99,99% u ľudí mladších než 50 rokov, no škody spôsobené panikou boli priveľké na to, aby sa dali odčiniť. Je pravdepodobné, že si niektorí politici nakoniec uvedomili svoju chybu a potrebovali cúvnuť bez toho, aby museli priznať, že lockdowny boli politickou katastrofou. Ich riešením pre ľudí bolo dať si cez tvár akýkoľvek kus starej látky a zázračne veriť, že s tým znova môžu ísť von nakupovať. (Foto: Twitter)
Rúška ako nástroj útlaku
Rúška nie sú len malým nepohodlím. Nechtiac sa stali hlavnou prekážkou návratu k normálnejšiemu životu, žiaducim cieľom tých, ktorí sa pandémiu snažia využiť na politické a volebné účely. Rúška nás dehumanizujú a ironicky slúžia ako stála pripomienka toho, že by sme sa mali báť. Ľudí s rúškami dnes možno vidieť pri osamelom táborení v lesoch alebo pri sólovom vodáckom výlete. Stali sa krutým nástrojom na malé deti, na deti v materských škôlkach zahalené rúškami a izolované plexisklom, snažiace sa pochopiť sociálne vyjadrenia svojich rovesníkov. Zakryté tváre spôsobujú skutočnú škodu ľudskej psychike, poskytujú len malý alebo žiadny zdravotný prínos a odvádzajú nás od dôležitejších problémov zdravotnej politiky. Rúšková dogma mala v sebe už od počiatku veľa trhlín.
Po prvé, hlavný hygienik USA a zároveň Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) predtým povedali, že „rúška NIE sú účinné pri ochrane širokej verejnosti pred nakazením sa koronavírusom“, takže s deficitom dôveryhodnosti už začínali. Po ďalšie, mnohých oficiálnych predstaviteľov často prichytia bez rúšok, keď si myslia, že sú mimo záberu kamier. Viackrát bol takto prichytený napríklad spomínaný hlavný hygienik USA Dr. Anthony Fauci. Pri zložení rúšok a porušení sociálneho odstupu po skončení tlačovej konferencie boli prichytení starosta Chicaga a miestne médiá. Bolo to zachytené na dnes už vymazanom videu na YouTube, zdieľanom teraz už zmazaným účtom na Twitteri po viac ako 26 000 zhliadnutiach.
Čo sa týka dátumu tohto zverejnenia, stále je možné vidieť ho v primitívnom videu videa na YouTube, ktoré zatiaľ zmazané nebolo. Je jasné, že niektorí ľudia nechcú, aby ste videli, čo robia politici za oponou. Guvernéra štátu Pennsylvánia Toma Wolfa, silného zástancu povinného nosenia rúšok, zachytila kamera ako sa smeje nad tým, že nosenie rúšok je akt „politického divadla“.
Falšovanie vedy pre dosiahnutie politických cieľov
Títo istí politici a predstavitelia zdravotníctva sa tak zúfalo snažia, aby ľudia uverili rúškam, že falšujú tabuľky, aby presvedčili o svojej pravde. A to aj napriek tomu, že ich v skutočnosti zrádzajú vlastné údaje. Čo teda o rúškach naozaj hovorí veda? Začnime prehľadom popredných vedeckých štúdií.
Centrum Oxfordskej univerzity pre medicínu založenú na dôkazoch vytvorilo sumár šiestich medzinárodných štúdií, ktoré „ukázali, že samotné rúška nemajú žiadny výrazný účinok na narušenie šírenia chrípky u celkovej populácie, ani u pracovníkov zdravotnej starostlivosti.“ Oxford ďalej hovorí, že „napriek dvom desaťročiam pandemickej pripravenosti panuje ohľadom hodnoty nosenie rúšok značná neistota“. Prorocky varovali, že to „necháva otvorené pole pre hru názorov, radikálne pohľady a politický vplyv.“
Štúdia na pracovníkoch zdravotnej starostlivosti vo viac ako 1600 nemocniciach ukázala, že textilné rúška odfiltrovali len 3 percentá častíc. Článok v časopise New England Journal of Medicine uviedol, že „nosenie rúška mimo zariadení zdravotnej starostlivosti poskytuje len malú, ak vôbec nejakú, ochranu pred infekciou“ a že „túžba po všeobecnom nosení rúšok je reflexívnou reakciou na úzkosť z pandémie.“
Je veľa ďalších dôveryhodných štúdií, preukazujúcich nedostatočnú účinnosť rúšok, napríklad štúdie publikované v National Center for Biotechnology Information, Cambridge University Press, Oxford Clinical Infectious Diseasesa Influenza Journal, aby sme uviedli aspoň pár. Štúdie ukazujú, že rúška môžu skutočne pomôcť v prípade priamych respiračných kvapiek, čo by prichádzalo do úvahy, keď vám niekto kašle, dýcha alebo kýcha priamo do tváre. Normálne k tomu dochádza v stiesnenom a veľmi uzavretom priestore.
Máme však množstvo dôkazov naznačujúcich, že rúška by zmysluplne nepomohli pri aerosolovom prenose, keď sú dvaja ľudia v tom istom priestore, či dokonca v rovnakej miestnosti. Je to preto, lebo obaja nakoniec dýchajú rovnaký vzduch, či už s rúškom alebo bez neho, ako vizuálne demonštruje toto video.
A teraz grafy jednotlivých krajín o povinnom nosení rúšok
Historické vedecké štúdie presvedčivo nedokazujú, že by všeobecné nosenie rúšok nejako významne pomáhalo, poďme sa teda prizrieť skutočným situáciám vo svete, aby sme zistili, kam nás vedú údaje.
Rakúsko
Rakúsko bolo jedna z prvých krajín, kde vláda požadovala nosenie rúšok a urobila tak asi 10 dní po tom, čo počty jej prípadov začali klesať. To znamená, že rúška nemohli mať na pokles žiadny vplyv. Miera klesajúcej tendencie sa po zavedení požiadavky nosenia rúšok nezmenila ani nezlepšila. Po tom, čo ľudia v krajine nosili rúška dlhšiu dobu, je počet prípadov v súčasnosti mnohonásobne vyšší než v dobe, kedy Rakúsko zaviedlo povinné nosenie rúšok. A počet prípadov stále rastie. Šípka zobrazuje čas, kedy krajina zaviedla povinné nosenie rúšok.
Nemecko
Nemecko zaviedlo povinné nosenie rúšok približne na polceste poklesu k svojmu pôvodnému zotaveniu. Takže opäť, rúška na pokles nemali vplyv, keďže sa začali nosiť až po začiatku poklesu. Teraz ich prípady stúpajú podobne rýchlo ako vo všetkých ostatných európskych krajinách, a to aj napriek noseniu rúšok.
Francúzsko
Francúzsko má teraz asi o tisíce percent prípadov denne viac, než malo pri zavedení povinného nosenia rúšok. Napriek tomu, že má jednu z najvyšších mier ochoty nosenia rúšok na svete.
Španielsko
Španielsko za svojím francúzskym susedom v povinnom nosení rúšok veľmi nezaostáva. Nosenie rúšok vyžadovalo už vtedy, keď bol počet prípadov blízky nule a má najvyššiu mieru ochoty nosenia rúšok v celej Európe. Teraz je Španielsko v desiatkach násobku vyššej úrovni počtu prípadov v porovnaní s dobou, kedy zaviedlo povinné nosenie rúšok.
Veľká Británia
Tri mesiace po zavedení povinného nosenia rúšok má Spojené kráľovstvo tiež desiatky násobkov viac prípadov, hoci má jednu najvyšších mier ochoty nosenia rúšok v Európe.
Belgicko
Belgicko začalo vyžadovať nosenie rúšok krátko po Británii a teraz má zrejme najvyššie percento prípadov COVID-19 vo svete.
Taliansko
Taliansko malo extrémne vysoké miery nosenia rúšok aj napriek tomu, že neboli nariadené vládou. Nedávny prudký nárast počtu prípadov ich konečne donútil vytvoriť jeden z najprísnejších zákonov na nosenie rúšok vo svete, no ako sa dalo predpokladať, nárast počtu prípadov koronavírusu to nespomalilo. V skutočnosti počet prípadov hneď po zavedení povinného nosenia rúšok ešte prudšie stúpol.
Podobné výsledky boli zistené v Írsku, Portugalsku, Izraeli a v mnohých ďalších krajinách.
Krajiny s rúškami verzus krajiny bez nich
Nezáleží na tom, ako prísne sú vynucované zákony na nosenie rúšok, ani na poslušnosti obyvateľstva rúška nosiť, všetky prípady rastú a klesajú v približne rovnakom čase. Na nasledujúcom grafe môžete dokonca vidieť porovnanie krajín z hľdiska „nových prípadov“, kde rúška povinné sú (čierne krivky) oproti krajinám, kde rúška povinné nie sú (červené krivky). Z porovnania je zrejmé, že krajiny, kde nemajú povinné rúška, sú na tom omnoho lepšie. Poznáte lepší dôkaz o neúčinnosti rúšok na šírenie pandémie? My nie.
Prečo rúška nefungujú
Prečo teda rúška u celkovej verejnosti nefungujú? Po prvé, keď si prečítate drobné písmenká na väčšine rúšok pre spotrebiteľov, uvidíte slová ako „nie je určené pre medicínske účely a nebolo testované na zníženie prenosu ochorenia“. Rúška môžu fungovať dobre vtedy, keď sú hermeticky zabalené, keď dokonale padnú, keď sa často menia a majú filter, určený na častice o veľkosti vírusu. Toto nespĺňa žiadne z bežných rúšok, dostupných na spotrebiteľskom trhu, čo zo všeobecného nosenia rúšok robí skôr trik dôvery než medicínske riešenie. Keby sme naozaj chceli účinné rúška, museli by výrobcovia robiť vedecké testovania na ich posúdenie, konkrétne na ich schopnosť zmierňovať šírenie koronavírusu. Štátne úrady by mali dávať odporúčania ohľadom rúšok, ktoré sa majú používať a schvaľovať ich skôr na základe ich vedeckej účinnosti, než propagovať omotanie tváre kusom akejkoľvek látky.
V tomto štádiu pandémie už mnohé vplyvné inštitúcie investovali do vymysleného príbehu o rúškach priveľa politického kapitálu, a tak sa dogma udržiava pri živote.
Účinné rúška, ak existujú, by sa potom mali distribuovať veľmi zraniteľným skupinám na použitie len za výnimočných a poľahčujúcich okolností. Pre populáciu by celkovo malo len malý význam nosiť rúška po celý čas, pretože hoci sústredená ochrana by bola možná, v tomto bode nie je možné vírus vykoreniť ani zastaviť jeho šírenie. Naše hromadné používanie nevedeckých prekrytí tváre má preto bližšie k stredovekým poverám než k vede, no v tomto bode už mnohé vplyvné inštitúcie investovali do príbehu o rúškach priveľa politického kapitálu, a tak sa dogma naďalej udržiava. Príbeh hovorí, že ak počet prípadov klesne, je to vďaka úspechu rúšok. Hovorí, že ak počet prípadov vzrastie, je to tým, že rúška úspešne zabránili ďalším prípadom. Príbeh jednoducho účinnosť rúšok skôr predpokladá, než dokazuje, napriek množstvo vedeckých dôkazov, dokazujúcich opak.
Príbeh ďalej ignoruje miesta ako sú Švédsko alebo americký štát Georgia, kde nosenie rúšok nikdy nepožadovali. Potláča tiež nové vedecké dôkazy, ktoré nepodporujú želané politické výsledky, ako sú napríklad údaje z jediného randomizovaného testu vo svete, skúmajúceho, či rúška skutočne chránia pred ochorením COVID-19. Zrušili dokonca aj nositeľa Nobelovej ceny, pretože považovali za nežiaduce jeho COVID-ové tabuľky a údaje.
Záver
História neveští pre časy, kedy sa politici pletú do vedy, nič dobré. Martin Kulldorff, profesor Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity a líder v oblasti sledovacích metód ochorení a epidémií infekčných chorôb opisuje súčasné vedecké prostredie okolo ochorenia COVID takto:
„Vek osvietenstva sa po 300 rokoch skončil.“
Nakoniec nastane strata dôvery v naše vedecké inštitúcie a nevyhnutné rozdelenie, ktoré medzi nás zasiali, pre ktoré si budeme rúška pamätať.