Tento článok vychádza zo svedectva služobne staršieho lekára pracujúceho v anglickej nemocnici v regióne Surrey. Svedectvo bolo prvýkrát uverejnené na stránke The Bernicean.
Hoci momentálne nedokážeme overiť jeho identitu, sme toho názoru, že čitatelia by o ňom mali vedieť a to z dvoch dôvodov.
Prvým dôvodom sú podobné svedectvá z iných overených zdrojov. No a druhým dôvodom je fakt, že poukazuje na znepokojivý stav, ktorý momentálne panuje v zdravotníckom systéme.
Svedectvo anglického lekára
Som konzultantom v jednej významnej nemocnici metropolitného regiónu Surrey.
O tom, že sme významná nemocnica, hovorí skutočnosť, že máme aj pohotovosť, čo bežne nebýva zvykom u menších nemocníc vo Veľkej Británii.
Pred časom som poskytol interview jednému aktivistovi bojujúcemu proti reštriktívnym pandemickým opatreniam, ktorému som odhalil svoju totožnosť. Odvtedy som však zmenil názor a momentálne môžem poskytovať informácie len anonymne.
Názor som zmenil preto, lebo všetci zamestnanci nemocnice, bez ohľadu na svoju pozíciu, boli varovaní, že ak budú poskytovať rozhovory akýmkoľvek médiám (či už mainstreamovým alebo menším), tak môžu byť okamžite prepustení z práce bez vyplatenia mzdy.
Ja mám rodinu a malé deti a toto by som im nemohol urobiť. Preto tohto času svoju identitu nemôžem zverejniť, no chcel by som vyhlásiť nasledovné…
Skutočné a hlásené počty prípadov COVID-19
Podľa môjho názoru a tiež názoru mnohých mojich kolegov, neexistuje žiadna pandémia koronavírusu, teda určite nie v regióne Surrey. Od kolegov z iných regiónov naprieč krajinou však počúvam to isté.
Naša nemocnica má v bežnom roku okolo 350 tisíc ambulantných pacientov, 95 tisíc hospitalizovaných pacientov a okolo 100 tisíc pacientov, ktorých ošetria na pohotovosti.
V mesiacoch marec až jún (vrátane) by sme bežne očakávali okolo 100 tisíc ambulantných pacientov, 30 tisíc hospitalizovaných a 30 tisíc pacientov na pohotovosti. Avšak tento rok je to až o 95% menej v porovnaní s uvedenými číslami. V podstate, od marca až doteraz sme takmer prázdni.
Na začiatku bolo zamestnancom, ktorí na toto poukazovali, povedané, že slúžime ako záložná nemocnica, ktorá má pohltiť nával covidových pacientov. Ten „nával“ sa však nikdy nekonal.
Tým, ktorí pokračovali v spochybňovaní, bolo neskôr vedením nemocnice hovorené, že je to „pre väčšie dobro“ alebo, že sa tým „chráni zdravotnícky systém pred kolapsom“. Teraz je to už len „Buď ticho, alebo nedostaneš výplatu“.
Tých pár prípadov covidových pacientov, ktorých sme mali, boli opakovane testovaní a každý jeden pozitívny test sa rátal ako „nový prípad“. To znamená, že čísla chorobnosti vykazované v oficiálnych štatistikách sa takmer exponenciálne nafúkli.
Podľa môjho odhadu sú čísla pacientov s COVID-19 hlásené nemocnicami vláde nafúknuté oproti skutočnosti tak 5 až 10 krát.
Nikdy tu nebola žiadna pandémia a uvedené fakty vysvetľujú, prečo vo Veľkej Británii bolo o toľko viac prípadov nákazy koronavírusom oproti ostatným európskym krajinám.
Po meste behajú prázdne sanitky so zapnutými majákmi a sirénami
Prevádzkovatelia záchraniek preháňali mestom prázdne sanitky počas karantény a v tejto praxi pokračujú doteraz.
Pod „preháňajúcimi sa sanitkami“ mám na mysli také, ktoré majú zapnuté majáky a sirény, hoci nevezú ani nesmerujú k žiadnemu pacientovi.
Podľa mňa to robia preto, aby u obyvateľstva vytvárali dojem, že o ambulancie je väčší dopyt ako je v skutočnosti.
Záchranári nosia rúška a iné ochranné pomôcky iba vtedy, keď ich vidia ľudia. Hneď ako sú mimo očí verejnosti, rúška si skladajú a tiež nedodržiavajú vzájomné odstupy.
O ochranných opatreniach som počul množstvo vtipov.
Kolegovia sa neprestávajú udivovať, ako napriek upozorneniam na obaloch rúšok, že nezabránia prenosu vírusov, ich ľudia stále vo veľkom nakupujú a nosia, pretože im tak nakázali politici.
Ľudia zomierajú kvôli zrušeným operáciám
V našej nemocnici sme porušili väčšinu plánovaných operácií.
Ide o operácie, na ktoré ľudia čakali večnosť kvôli poradovníkom a dlhým čakacím lehotám. Dokonca aj akútne operácie boli výrazne obmedzené.
Výsledok je jasný…
V tých lepších prípadoch sa ľuďom odoprela základná zdravotná starostlivosť. V tých horších prípadoch sa ľudia nechali zomrieť, neraz v strese a bolestiach.
Ako sa falšujú úmrtné listy
Čo sa týka úmrtných listov, tak všetci zamestnanci, ktorí ich vypisujú, boli preškolení, aby všade, kde je to čo i len trocha možné, uvádzali ako príčinu úmrtia komplikácie spôsobené ochorením COVID-19.
Dokonca aj vtedy, keď pacient nemal žiadne príznaky tejto choroby alebo v prípadoch, keď vôbec nebol testovaný. Podľa mňa ide o podvodne vyhotovené úmrtné listy. Toto je jedným z hlavných dôvodov nafúknutých štatistík úmrtí na nový koronavírus.
Faktom zostáva, že bez ohľadu na to, na čo človek v nemocnici skutočne skonal, tak na jeho úmrtnom liste svieti „COVID-19“.
Ako súčasť svojej výpovede som uviedol aj podrobné inštrukcie od vlády ohľadne vystavovania úmrtných listov. Tam je jasne zdokladované, ako vláda povzbudzuje lekárov uvádzať COVID-19, ak už nie ako hlavný faktor, tak aspoň ako spolu-faktor úmrtia.
Pamätajte si, že samotné ochorenie COVID-19 vás nedokáže zabiť. To, čo zabíja, sú komplikácie spôsobené vírusom, zvyčajne ide o veci ako sú zápal pľúc a jemu podobné príznaky.
V skutočnosti sú však tieto príznaky neskutočne zriedkavé. Napriek tomu sú uvedené na veľkom počte úmrtných listov vydaných za posledné mesiace.
Každý úmrtný list, kde je čo i len spomenutý COVID-19, aj keď nebol hlavnou príčinou úmrtia, sa v oficiálnych vládnych štatistikách ráta ako úmrtie na COVID-19.
Úprimne verím tomu, že mnohé úmrtné listy, hlavné tie pre ľudí nad 65 rokov, boli vystavené podvodom, a že uvádzaná príčina úmrtia COVID-19 nie je to, čo naozaj spôsobilo smrť daného človeka.
V niektoré štvrtkové večery som ostal sám vo svojej ambulancii a plakal som, zatiaľ čo kolegovia na chodbe oslavovali, spievali či tancovali.
Je mi na zvracanie z tých všetkých reklám a sloganov, ktoré „ďakujú zdravotníkom“ či „ako sme v tom všetci spolu“. V skutočnosti nejde o žiadnu spolupatričnosť, ale rozdúchavanie neodôvodneného strachu.
Pár slov na záver
V zdravotníctve je veľa dobrých ľudí. Nežiadam odpustenie pre seba, ale pre nich.
Mnohí z nich sú mizerne platení a do zdravotníctva prišli zo správnych dôvodov, no sú neustále šikanovaní a zastrašovaní, že „ak nebudú držať hubu, tak nebudú mať za čo jesť“.
Verím tomu, že ak by sa našiel spôsob, ako týmto ľuďom zabezpečiť bezpečnosť pred represiami zo strany vedenia nemocníc, nastalo by cunami whisleblowerov (tých, čo vyjdú s pravdou von).
Nepochybujem, že toto by potom pomohlo ukončiť celú túto brutálnu šialenosť. S tým, čoho som svedkom, sa mi žije stále ťažšie a ťažšie. Je mi ľúto, že sa to stalo.
Na záver by som chcel povedať už len toľko: Politici sa nezmenili, to len naša krajina urobila fatálnu chybu, že im začala bezpodmienečne dôverovať.