Ak by sme mali menovať jadrové havárie, určite si každý najprv spomenie na Černobyľ, potom na nehodu vo Fukušime. Niekto si možno spomenie aj na dve nehody v Jaslovských Bohuniciach na reaktore A1 a možno tiež na nehodu Three Mile Island. Potom sú tu samozrejme testy atómových zbraní, ako napríklad spackaný test Castle Bravo, alebo samotné atómové bombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki. Len veľmi málo ľudí ale počulo o nehode v brazílskom meste Goiânia.
Goiânia je mesto nachádzajúce sa vo vnútrozemí Brazílie a aj s aglomeráciou dosahuje počet obyvateľov približne dva milióny. Je pochopiteľné, že také veľké mesto malo už aj pred vyše 30. rokmi nemocnice s rádiologickým vybavením.
Predzvesť pohromy
V meste sa tak nachádzal súkromný rádioterapeutický ústav. V roku 1985 bol však presťahovaný do nových priestorov, aj keď nie všetko vybavenie bolo odtiaľ presťahované. Budova sa stala predmetom sporu medzi ústavom a majiteľom areálu. Keďže súd, ktorý spor riešil vedel, že na mieste sa nachádza potenciálne nebezpečné vybavenie v podobe rádiologických prístrojov, nechal budovu strážiť.
Opustená budova totiž lákala vykrádačov a zberačov surovín. Už vtedy jeden z majiteľov ústavu informoval Národnú komisiu pre jadrovú energiu, že vo vnútri sa nachádza v prenesenom zmysle „céziová bomba“.
Krádež
Dňa 13. septembra 1987 ústav z neznámeho dôvodu nebol strážený. To využili zlodeji Roberto dos Santos Alves a Wagner Mota Pereira a dostali sa do budovy. Našli čiastočne rozobratý terapeutický prístroj. Zaujala ich podivná ťažká nádoba v ňom, a tak ju vzali so sebou. Mysleli si, že by mohla mať cenu a keď ju rozoberú tak ju potom predajú na šrotovisku.
Vtedy ani nemali ani najmenšiu vedomosť o tom, že zobrali „srdce“ rádiologického prístroja, v ktorom sa nachádzal rádioaktívny prvok cézium, určený na ožarovanie pacientov.
Kapsula obsahoval 93 gramov vysoko rádioaktívneho chloridu cézneho, uzavretého v ochrannom obale z olova a ocele. Zdroj žiarenia bol umiestený v otočnom púzdre, ktoré keď sa otočilo, tak sa cézium – 137 dostalo do polohy ožarovania.
Rozoberanie nádoby
Svoj lup obaja muži doniesli do Alvesovho a tam sa pustili do rozoberania. Už v ten istý večer začali obaja pociťovať nevoľnosť a vracali, no napriek tomu pokračovali v rozoberaní ďalej.
Na druhý deň Pereira mal hnačky a závraty a jeho ľavá ruka mu opuchla. Čoskoro si všimol, že na ruke má popáleniny v rovnakej veľkosti ako je otvor na nádobe. Išiel preto k doktorovi, no ten mu diagnostikoval iba to, že zjedol pokazené jedlo a má odpočívať.
Alves naďalej pokračoval v rozoberaní nádoby. Podarilo sa mu uvoľniť céziovú kapsulu z ochrannej rotačnej hlavy. Deň na to skrutkovačom prepichol okienko do kapsule a videl tmavomodré svetlo vychádzajúce z otvoru. Svetlo mohlo byť spôsobené reakciou cézia so vzduchom alebo to mohlo byť aj Čerenkovove žiarenie spojené s absorpciou vlhkosti. Skrutkovačom sa mu podarilo odtiaľ vybrať časť žiariacej látky. Myslel si, že by to mohol byť strelný prach a pokúsil sa ho zapáliť, avšak neúspešne.
Predaj kapsuly
Alves sa o dva dni na to rozhodol, že tieto predmety predá na neďalekej skládke. Ešte v tú noc si Devair Alves Ferreira, majiteľ skládky všimol, že z predmetu, ktorý kúpil vychádza modrá žiara. Okamžite mu skrslo v hlave, že predmet musí byť veľmi vzácny, či dokonca je to nadprirodezný artefakt a tak sa k nemu aj správal.
Okamžite ho teda priniesol do svojho domu a nasledujúce dni pozýval svojich priateľov a rodinu, aby sa prišli pozrieť na podivnú žiarivú látku.
O tri dni neskôr jeden z priateľov majiteľa skládky úspešne zoškrabal niekoľko zrniek cézia z kapsule o veľkosti ryže a tie Ferreira daroval svojím blízkym. V ten istý deň už začala jeho 37-ročná manželka pociťovať nevoľnosti, čo bola choroba z ožiarenia.
Neskôr sa Ferreirovmu bratovi podarilo zoškrabať ďalšie cézium, už vo forme prachu a zobral si ho domov. Tam časť vysypal na zem, kde sa hrala jeho dcéra. Tá bola z prachu nadšená, nanášala si ho na telo a ukazovala mame ako žiari. Medzitým Ferreira predal kapsulu do iného šrotoviska.
Žena si všimla, že ľudia sú chorí
Ferreirova manželka, ktorá dostala chorobu z ožiarenia si všimla, že mnohí ľudia v jej okolí majú nezvyčajné prejavy choroby a začala si ich spájať s podivným žiariacim predmetom. 15 dní po ukradnutí nádoby s céziom tak išla za majiteľom šrotoviska a požiadala ho, aby jej dal predmety, ktoré mu jej manžel predal.
V plastovej taške ich doniesla do nemocnice a ukázala lekárom. Pomocou meracích prístrojov zistili zvýšenú dávku radiácie a okamžite kontaktovali príslušné orgány.
Následky ožiarenia
Správy o jadrovom incidente sa začali rýchlo šíriť médiami. Počas nasledujúcich dní navštívilo miestne nemocnice až 130-tisíc ľudí, ktorí sa obávali, že by mohli byť ožiarení. Zistilo sa, že až 250 ľudí bolo kontaminovaných, z toho 20 z nich prejavovalo známky choroby z ožiarenia a museli podstúpiť liečbu. Žiaľ, tento incident sa neobišiel bez tragických následkov.
18-ročný Ferreirov zamestnanec, ktorý rozoberal prístroj zomrel po necelom mesiaci na vnútorné krvácanie a poškodenie srdca a pľúc. O 4 dní po ňom podobne dopadol aj jeho ďalší zamestnanec, ktorý zomrel na pľúcne komplikácie a ochorenie lymfatického systému. Aj Ferreirova žena, ktorá rozobraté cézium doniesla do nemocnice zomrela na vnútorné krvácanie. U nej sa choroba ožiarenia prejavila aj stratou vlasov, mala poškodené oči, končatiny ako aj zažívací trakt.
Asi najsmutnejšou smrťou bola iba 6-ročná dcéra Ferreirovho brata, ktorá sa s céziom hrala. Mala opuchy po celej hornej časti tela, vypadali jej vlasy, mala poškodené obličky a vnútorne krvácala. Zomrela 23. októbra 1987 a bola pochovaná v špeciálnej rakve lemovanej olovom, aby sa z nej nešírila radiácia.
Dvaja muži, ktorí nádobu s céziom ukradli, takisto mali zdravotné komplikácie. U jedného bola nutná amputácia niekoľkých prstov na ruke, druhému museli amputovať celú ruku.
Z niekoľkých zamorených miest musela byť kvôli radiácii odstránená vrchná časť pôdy a takisto museli byť zbúrané všetky domy, kde sa cézium nachádzalo. Všetky predmety v domoch museli byť dekontaminované a zničené.
Zaujímavé je, že samotný Devair Ferreira prežil bez následkov aj keď dostal obrovskú dávku žiarenia. Zomrel až v roku 1994 na cirhózu pečene spojenú s nadmerným pitím alkoholu. V ňom hľadal východisko zo situácie do ktorej sa dostal a ako predmet, ktorý mal ľuďom pomáhať a liečiť, spôsobil jeho rodine a ostatným nevinným ľuďom skazu a smrť.
Zdroj: 1