Pozor. Evropská komise v tichosti schválila Globální pakt OSN o migraci i bez souhlasu států EU

Európska komisia dostala oprávnenie schváliť Globálny pakt OSN o migrácii v mene celej EÚ.

Potichu a bez veľkých fanfár sa „mudrci“ Európskej Únie rozhodli, že hlúpe národné štáty nebudú stáť v ceste migrácii a nechali formálne schváliť povolenie pre Komisiu EU odsúhlasiť Globálny pakt OSN o bezpečnej riadenej a legálnej migrácii.

Rada Európskej Únie je dôležitým rozhodovacím orgánom EÚ.

Prejednáva a prijíma zákony EÚ. Podľa textu na stránke EÚ, Rada rokuje o legislatívnych aktoch a prijíma ich väčšinou spolu s Európskym parlamentom v rámci riadneho legislatívneho postupu, ktorý sa označuje aj ako spolurozhodovací postup. Spolurozhodovací postup sa používa v oblastiach politiky, v ktorých má EÚ výlučnú právomoc alebo spoločnú právomoc s členskými štátmi.

Zároveň Rada uzatvára medzinárodné zmluvy, resp. poveruje Komisiu, aby v mene EÚ rokovala o zmluvách medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi, a medzinárodnými organizáciami. Po ukončení rokovaní Rada na základe návrhu Komisie rozhoduje o podpise a uzavretí zmlúv.

Takéto zmluvy sa môžu týkať rôznych oblastí, ako je obchod či spolupráca a rozvoj, alebo konkrétnych tém ako textil, rybárstvo, clá, doprava, veda a technológia, atď.

Prečo o tom hovoríme? Aby Rada vedela „kvalifikovane“ rozhodovať, vytvára si tzv. pracovné skupiny k jednotlivým témam. Témou OSN a vzťahom k tejto organizácii sa zaoberá pracovná skupina CONUN. Nevedno, kto tam sedí za Slovensko, faktom je, že o činnosti tejto skupiny sa vôbec neinformuje. A malo by sa.

V marci 2018 (2.3.) zasadala skupina CONUN a na tomto zasadaní č. 266089 sa prejednal návrh Globálneho paktu OSN o migrácii. Skupina vyslovila svoje pripomienky, ktoré zapracovala do dokumentu.

Neskôr, ešte v ten istý mesiac (20.3.), sa skupina zišla ešte raz na zasadaní č. 266406. Na tomto zasadnutí bolo schválené poverenie pre Európsku komisiu, aby v mene Európskej Únie schválila a podpísala Globálny pakt OSN pre bezpečnú riadenú a legálnu migráciu.

Tu je poverenie uvedené už ako adoptované pre potreby Európskej komisie.

Marákešská deklarácia je len pokračovanie politiky Únie dotiahnuť čo najviac Afričanov do Európy.
5. summit Africkej a Európskej Únie sa uskutočnil minulý rok 29.-30.11. v Abidžane, Pobrežie Slonoviny. Hlavnou témou bola migrácia a EÚ sa zaviazala „pomáhať“ Afrike „vyriešiť“ tento problém.

Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker sa v interview pre Deutsche Welle vyjadril jednoznačne.

Jean-Claude Juncker: Migranti „potrebujú legálny spôsob, ako sa dostať do Európy“

Európska únia podľa neho nesmie mlčať tvárou v tvár trhom s otrokmi v Líbyi. V rozhovore pre Deutsche Welle (DW) Juncker zopakoval svoju požiadavku na viac legálnych spôsobov, ako sa môžu migranti dostať do EÚ.

V Abidjane, hlavnom meste Pobrežia Slonoviny sa na 5. summite EÚ-Afrika šéfovia krajín EÚ a Africkej únie zaoberali pálčivou otázkou migrácie z Afriky do Európy. Každý mesiac sa tisíce ľudí snažia dostať cez Stredozemné more a dostať sa do Európskej únie.

EÚ sa však spoločne s tranzitnou krajinou, ktorou je Líbya, a ďalšími africkými krajinami snaží túto nebezpečnú cestu uzavrieť. Ešte pred začatím summitu sa Max Hofmann z DW stretol s predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom v Bruseli a viedol s ním rozhovor.

DW: Povedali ste, že by si Afričania a Európania mali byť rovní. Ale teraz došlo v Líbyi k situácii, že sú tu ľudia zrejme predávaní ako otroci. Nemala by Európa robiť viac, aby to zastavila?

Jean-Claude Juncker: Európa nemôže mlčať tvárou v tvár tomuto poburujúcemu problému, ktorý patrí do iného storočia. Afrika je príliš dobre oboznámená s otázkou otrokárstva. Som zdesený informáciami, ktoré z Afriky dostávam. Vieme o problémoch v Líbyi: Líbya nie je štát, ako ktorýkoľvek iný. Takže nie je ani mysliteľné, ani prijateľné, aby Európa zatvárala oči pred touto tragédiou, každodennou tragédiou pre toľko ľudí – detí, žien a mužov – v Líbyi. Už skôr som chcel, aby sme o tom porozprávali na predchádzajúcom zasadnutí Európskej rady. Nemôžem pokojne spať, keď pomyslím na to, čo sa deje tým ľuďom, ktorí prišli do Líbye s cieľom zlepšiť si svoj život, a pritom sa ocitnú v pekle.

DW: Šokovalo vás to? Bolo známe, že situácia v Líbyi je veľmi obtiažna, ale čo do rozsahu – kedy sú Afričania vydražovaný ako otroci – šokovalo vás to?

Jean-Claude Juncker: Áno, veľmi ma to šokovalo. Ešte pred dvoma mesiacmi som nepoznal celkový rozsah tohto problému. Teraz je to veľmi naliehavá situácia. Vážne – hoci má Európa s Líbyou vyhovujúce vzťah, nemôže k tomu mlčať. A nebudeme mlčať.

DW: Ale nie je to tiež priamy dôsledok toho, že boli posilnené migračné kontroly v Stredomorí – a tým sa Afričania dostávajú do Európy ťažšie?

Jean-Claude Juncker: Kontrolné mechanizmy boli vylepšené – bolo treba ich vylepšiť. Ale skutočnosť, že sa na líbyjskom území zvyšuje počet utečencov, ktorí sa už nemôžu dostať do Európy cez Stredozemné more, nie je dostatočným dôvodom na znásilňovanie, zabíjanie a okrádanie týchto ľudí v táboroch – ktoré vyzerajú skôr ako väzenské tábory, než ako tábory pre utečencov.

DW: Nemali by sme radšej hľadať legálne spôsoby, ako by sa títo ľudia mohli dostať do Európy, aby sa tieto problémy v Líbyi zmiernili?

Jean-Claude Juncker: Od roku 2014 a počas kampane pre európske voľby, a tiež následne potom, som vo svojom prejave v Európskom parlamente vždy argumentoval v prospech legálnej migrácie. Domnievam sa, že ak nebudeme ponúkať legálne spôsoby migrácie do Európy a prisťahovalectva v rámci Európy, budeme stratení.

Ak tí, ktorí prichádzajú – ktorí sú, všeobecne povedané, chudobní a trpiaci – už nebudú môcť vstúpiť do domu, zvaného Európa, hlavnými dverami, budú sa neustále snažiť preraziť si cestu cez zadné okná. Musíme pre nich vytvoriť legálny spôsob, ako sa môžu dostať do Európy a komisia už urobila návrhy. Európa bude v nasledujúcich desaťročiach jednoznačne potrebovať prisťahovalectvo, takže musíme tým, ktorí chcú prísť, a sú schopní prísť, a ktorých situácia im umožňuje prísť, poskytnúť legálny spôsob, ako sa dostať do Európy.

DW: Prečo je voči tomu taký odpor? Prečo sa vám nepodarilo túto myšlienku presadiť?

Jean-Claude Juncker: Pripomenuli sme členským štátom, akú majú zodpovednosť, a uvidíme, čo s tým členské štáty urobia. Členské štáty sa pri svojej múdrosti nie vždy riadia návrhmi Komisie. V roku 2001 Komisia navrhla spoločný systém ochrany vonkajších hraníc. Členské štáty to vtedy odmietli, avšak teraz to požadujú. A teraz sme vykonali tieto spoločné kontroly vonkajších hraníc. Keď je potrebné riešiť veľké výzvy našej doby, musíme to ponechať na predstavivosti tých, ktorí riadia členské štáty a národy. A prisťahovalectvo a migrácia sú veľkou výzvou našej doby. Nejde len o prípravu na budúcnosť; už včera sme sa mali pripraviť na prítomnosť.

DW: Je strach z migrácie, rovnako ako strach z populizmu, dôkazom toho, že medzi členskými štátmi došlo k strate súdnosti?

Jean-Claude Juncker: Sami populisti sú nebezpeční, ale je ešte oveľa nebezpečnejšie, keď tradičné klasické strany prijmú ich škodlivé návrhy. Ak tradičné strany dajú na populistov, stávajú sa aj populistickými, čo je fenomén, ktorý už v niektorých krajinách EÚ vidíme. Nie, nemali by sme sa obávať populistov; mali by sme prijať tých, na ktorých sa extrémisti zameriavajú.

DW: To je to, čo by sa malo stať, ale nedeje sa to. Pokiaľ ide o prisťahovalectvo – neprevláda strach nad súdnosťou?

Jean-Claude Juncker: Nie – existujú návrhy Komisie, ktoré majú tiež podporu Európskeho parlamentu. Teraz je na členských štátoch, aby nasledovali cestu múdrosti.

DW: Dožadovali ste sa väčšej solidarity s Afrikou, nie len solidarity medzi Európanmi. Zahŕňa táto solidarita niečo viac, než len financie?

Jean-Claude Juncker: Áno, ale je to solidarita, ktorá sa musí dotýkať všetkých oblastí medzinárodného života. Afrika si musí uvedomiť, že je dnes už veľkým medzinárodným hráčom. Európa sa nesmie dištancovať od celosvetových ambícií Afriky. Pre mňa Afrika mala vždy svoju úlohu pri tvarovaní našej histórie. Niektorí Európania to však takto nevidia.

Jean-Claude Juncker je predsedom Európskej komisie od roku 2014. Predtým pôsobil ako predseda vlády Luxemburského veľkovojvodstva, a to v rokoch 1995-2013. Až do roku 2013 bol prvým stálym prezidentom Euroskupiny.

Zdroj: 1